Multiverzá a nová kopernikovská revolúcia
Vo vesmíre máme satelit WMAP, ktorý nás prinútil prepísať všetky učebnice kozmológie. My fyzici sme si mysleli, že vieme všetko, že vesmír pozostáva z atómov. Stará predstava bola, že vesmír je čosi ako mydlová bublina, toto bola predstava, ktorú nám zanechal Albert Einstein. A táto mydlová bublina sa pomaly rozpína, a rozpínanie sa spomaľuje. My sme ako muchy prilepené na mucholapku, nemôžeme uniknúť z našej mydlovej bubliny. Toto je zastaraná predstava.
Satelit WMAP nás prinútil toto všetko zavrhnúť a predstavil celkom novú sériu skutočností. Po prvé, mydlová bublina nespomaľuje. Zrýchľuje, vymkla sa kontrole. Rozpína sa tak rapídne, že by to mohlo spôsobiť predčasnú smrť nášho vesmíru. Ale toto je zabijak. Toto spôsobilo toľko nadšenia vo svete fyziky. Myslíme si, že by tam vonku mohli byť ďalšie mydlové bubliny. Ďalšie univerzá. Starý koncept uni-verza, jedného univerza, je nahrádzaný konceptom multiverza a satelitné dáta nám ukazujú cestu. Môžeme byť na prahu novej kopernikovskej revolúcie.
Kopernik prišiel s myšlienkou, že Zem nie je stredobodom všetkého, ale že Slnko je stredom slnečnej sústavy. V tejto novej kopernikovskej revolúcii nie je naše univerzum nevyhnutne jedináčikom. Mohli by tu byť ďalšie mydlové bubliny, ktoré sa dokážu rozdeliť na polovicu a vyprodukovať „bábätká“ vesmírov. Stephen Hawking dokonca písal o týchto bábätkách vesmírov, aké by boli, keby sme na ne narazili. A špekulácia sa teraz stáva pevným faktom. O šesť rokov na sa orbitu dostane nový satelit nazvaný LISA (Laser Interferometer Space Antenna), ktorý by to mohol definitívne potvrdiť. LISA by nám mohla poskytnúť „bábätkovské“ obrázky momentu vytvorenia vesmíru. Predstavte si to, bábätkovské vesmíry vychádzajúce z lona… A niektorí fyzici uzatvárajú stávky veriac, že keď dostaneme tieto obrázky momentu vytvorenia vesmíru, že tam bude čosi ako pupočná šnúra. Pupočná šnúra spájajúca náš vesmír s rodičovským vesmírom. A možno aj náš vlastný vesmír dal vzniknúť iným bábätkovským vesmírom. […]
Ak sa naozaj zamyslíte nad konceptom multiverza, je naozaj komplikovaný v jeho filozofických a teologických dôsledkoch. Napríklad, keď som bol dieťa, chodil som do nedeľnej besiedky Presbyteriánskej cirkvi, kde som sa učil všetko o momente stvorenia, a bol to taký vzrušujúci príbeh, tento muž hovoriaci „Buď svetlo!“ Ale viete čo, moji rodičia boli budhisti. A v budhizme niet žiadneho stvorenia. Je tam nirvána. Nirvána je nadčasová, bez začiatku, bez konca. Takže po celé tie roky som v hlave nosil tieto dve vzájomne protirečiace idey. Nuž, ako som sa s tým mohol zmieriť?
Teraz som teoretický fyzik v popredí niečoho, čo sa nazýva teória strún. A uvedomujem si nádherné splývanie, spojenie týchto dvoch náboženských myšlienkových smerov, že stvorenie sa odohráva kontinuálne v oceáne nirvány. A tieto bubliny sa vynárajú z nirvány, a že nirvána je niečo, čo nazývame 11 dimenzionálny hyperpriestor, omnoho väčší priestor, do ktorého sa naša bublina rozširuje. Nádherné spojenie nadčasovej nirvány, v ktorej sa odohrávajú početné stvorenia. […]
V 16. storočí bol katolícky kňaz Giordano Bruno upálený katolíckou cirkvou práve za to, že hovoril tieto veci. Hovoril o paralelných svetoch, ďalších slnkách. Čo môže byť nevinnejšie ako predstava mimozemšťanov kdesi na nebesiach? Ale uvážte. Ak veríte v tieto paralelné svety, cirkev by sa opýtala: Je tam pápež? Je tam svätá trojica, paralelný Kristus, paralelní svätí? Koľko svätých je tam vo vesmíre? Koľko pápežov? Ktorý pápež má náboženskú moc nad iným? Myseľ sa jednoducho zblázni z týchto možností, a tak ho cirkev jednoducho upálila za živa. […]
Myslíme si, že niekto v inej dimenzii by mohol byť pre nás viditeľný vďaka jeho gravitácii. Gravitácia presakuje naprieč vesmíry. […]
Verte alebo nie Hubblov vesmírny teleskop nám v priebehu posledných rokov poskytoval mapy čohosi, čo nazývame tmavá hmota. Tmavá hmota tvorí väčšinu nášho vesmíru. Nepozostáva z atómov. […] Je neviditeľná, nemožno ju odfotiť. Vieme, že tam je, kvôli prítomnosti jej gravitácie. Hubblov vesmírny teleskop nám nepriamo poskytol mapy, nádherné mapy tmavej hmoty, prestupujúcej galaxiu. Niektorí si myslia, že zachytávame obrysy neviditeľných galaxií, neviditeľných svetov, visiacich tesne nad naším vesmírom. Neviditeľných preto, že svetlo prechádza popod ne, ale cítime efekty ich gravitácie, ktoré preskakujú naprieč vesmírmi. A tie môžu byť zmerané. […]
Paralelný vesmír možno objaviť viacerými spôsobmi. Každý vie, že keď sa hmota dostane do čiernej diery, zmizne. Ale už deti sa pýtajú: „Ocko, ak všetka tá hmota padne do čiernej diery, kam sa dostane?“ Niektorí z nás si myslia, že je vyletí z opačného konca, z bielej diery. Biela diera vypúšťa hmotu, nehltá ju, a rapídne expanduje, pod vplyvom všetkej tej hmoty, ktorá do nej prúdi. A hej, neznie to ako Veľký Tresk? Ako zrod vesmíru? Náš vesmír môže byť bielou dierou. Bielou dierou, rapídne sa zväčšujúcou s hmotou prúdiacou dnu a spojenou cez pupočnú šnúru k nejakému možno rodičovskému vesmíru. […]
(Na otázku, či nepovažuje teoretickú fyziku za nové kňazstvo) Kňazstvo sa zodpovedá len vlastnej vnútornej logike. My sa zodpovedáme prírodným zákonom. Máme satelit WMAP na orbite, ktorý nás prinútil prepísať generáciu učebníc, ktoré hovorili, že je len jeden vesmír, že vesmír pozostáva len z atómov. To je starý koncept, ktorý nahradil satelit WMAP. O šesť rokov vypúšťame satelit LISA, a LISA by to mohla vyvrátiť. Tri satelity spojené laserom, vytvárajúc trojuholník. Trojuholník s priemerom tri milióny míľ, čo ho robí najväčším satelitným systémom, aký sa kedy zrodil v ľudskej mysli. Zachytí rázové vlny z momentu veľkého tresku. Ak nebudú správne, ak frekvencia ich vibrácie nebude zhodná s našimi teóriami, naše teórie môžu letieť von oblokom. Ak ich frekvencia bude zhodná, môže ísť o najväčšiu revolúciu vo filozofiu od čias kopernikovskej revolúcie.
Michio Kaku je americký profesor teoretickej fyziky a popularizátor vedy.